Daňový bonus na deti sa zmení, deklaruje vláda. Ako by mohol vyzerať?

Zvýšený daňový bonus bol v roku 2023 nastavený na 140 eur na dieťa do 18 rokov a štát upravil aj rodinné prídavky, ktoré stúpli na 60 eur. Poslednýkrát má na túto výšku nárok rodič v mesiaci, keď dieťa dovŕši osemnástku, po tomto termíne je bonus 50 eur. Takto mala podpora rodín vyzerať aj v roku 2024. V roku 2025 sa mala meniť veková kategória aj sumy – na deti do 15 rokov mal bonus predstavovať 100 eur a nad tento vek 50 eur.

S veľkou pravdepodobnosťou to však nová vláda bude meniť. Vyplýva to aj z jej programového vyhlásenia. „V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne zaviesť vyššiu progresivitu úpravou pásiem základu dane bez negatívneho dosahu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a sociálne spravodlivejšie nastaví daňový bonus na dieťa," oznamuje materiál.

Logiku to má, pretože odborná verejnosť upozorňovala od zavedenia týchto zmien na to, že pri nízkych príjmoch si na maximum daňového bonusu rodič nesiahne. Daňový expert a exminister práce Jozef Mihál priniesol konkrétne informácie. Pri posudzovaní výšky daňového bonusu totiž nejde len o počet a vek potomkov, nemenej dôležitý je príjem.

„Zamestnanci s nižšou mzdou však nemusia dostať daňový bonus v plnej výške," vysvetľuje Mihál. Háčik je v tom, že daňový bonus je najviac suma:

• 20 percent čiastkového základu dane pri 1 dieťati
• 27 percent čiastkového základu dane pri 2 deťoch
• 34 percent čiastkového základu dane pri 3 deťoch
• 41 percent čiastkového základu dane pri 4 deťoch
• 48 percent čiastkového základu dane pri 5 deťoch
• 55 percent čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch
  
  

Na vysvetlenie, čiastkový základ dane zamestnanca je hrubá mzda znížená o odvody zamestnanca. Odborník prikladá aj prehľadnú tabuľku, z ktorej sa dozviete, že plný daňový bonus 280 eur prináleží rodičovi dvoch detí do 18 rokov až pri hrubej mesačnej mzde 1 198 eur a viac.

Ešte dramatickejšie podmienky uplatnenia bonusu máte v prípade, že ste samostatne zárobkovo činná osoba. Suma sa určuje percentuálne rovnako ako u zamestnancov. Čiastkový základ dane SZČO je však hrubý (fakturovaný) príjem znížený o výdavky a odvody.

Pri akom ročnom príjme bude mať SZČO plný, nekrátený daňový bonus?

V tabuľke expert predpokladá, že ide o živnostníka, ktorá počas celého roka 2023 platil takzvané minimálne odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, čo sú sumy 200,72 eura a 84,77 eura. Spolu teda 285,49 eura mesačne a 3 425,88 eura za celý rok 2023 a v daňovom priznaní za rok 2023 si uplatní paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmu (maximálne do výšky 20-tisíc eur).

V nasledujúcej tabuľke je uvedená plná suma daňového bonusu za rok 2023 a suma ročného „fakturovaného" príjmu za rok 2023, pri ktorom má SZČO nárok na jeho maximálnu výšku. Ak bude jeho ročný príjem za rok 2023 nižší, suma daňového bonusu sa bude automaticky krátiť.

Napríklad, pri dvoch deťoch vo veku do 18 rokov je za rok 2023 plná suma daňového bonusu 3 960 eura. Túto sumu dostanete, ak budete mať ročný hrubý (fakturovaný) príjem 35 073 eur a viac.

Ako funguje bonus na deti v praxi

Daňový bonus na dieťa je daňové zvýhodnenie, ktoré buď zníži fyzickej osobe jej vypočítanú daň, alebo vypočítané preddavky. Pokiaľ je následne daň nižšia ako výška nároku na tento bonus, daňovníkovi prináleží rozdiel. Toto daňové zvýhodnenie si môže uplatniť len fyzická osoba, a to mesačne alebo ročne.

Zamestnanec si tento bonus môže uplatniť vo svojej mesačnej mzde, samozrejme, ak splní podmienky nároku. V takomto prípade mu daňový bonus zníži vypočítané preddavky na daň, čím sa mu zvýši čistá mzda a na výplatnej páske uvidí viac. Ročne si daňový bonus môže uplatniť každá fyzická osoba, ktorá splní podmienky na jeho uplatnenie, a to buď podaním daňového priznania, alebo požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Daňový bonus patrí rodičovi na každé vyživované dieťa. Takým sa rozumie dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, nezaopatrené dieťa druhého z manželov a plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Bonus si uplatňuje len jeden z rodičov a dieťa má bývať s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Ďalšie detailnejšie podmienky upravuje zákon.

Naplnenie programového vyhlásenia bude výzvou

Štandard sa opýtal rezortu financií, či už sú jasné aspoň kontúry úprav tohto bonusu. „Ministerstvo financií pracuje a bude pracovať na návrhoch, ktorých cieľom je naplnenie priorít programového vyhlásenia vlády," potvrdil tlačový odbor rezortu s tým, že v tejto chvíli je predčasné hovoriť o ich konkrétnych parametroch. Tie budú predstavené komplexne, rezort však nešpecifikoval kedy.

Ako by to asi mohlo vyzerať, vysvetľuje pre Štandard analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Táto časť programového vyhlásenia je celkom jednoznačná: vláda chce pravdepodobne zaviesť ďalšiu, vyššiu sadzbu dane z príjmov ako doplnok súčasných dvoch sadzieb dane z príjmu 19 a 25 percent, či prípadne znížiť príjem, od ktorého sa bude platiť zvýšená 25-percentná daň," vysvetľuje analytik.

Argumentačne tento krok zapadá do proklamovanej snahy vlády získať vyšší príjem do štátneho rozpočtu zdanením viac zarábajúcich ľudí. „Obávam sa, že tento krok postihne len strednú vrstvu, keďže vláda ťažko dosiahne zdanenie milionárov, ktorí dokážu pomerne jednoducho premiestniť svoje daňové sídlo do niektorého z daňových rajov," dodáva Búlik. Vysvetľuje, že vo vyspelých štátoch je práve stredná vrstva kľúčová pre spotrebu v ekonomike, keďže nakupuje nielen tovary, ale vo väčšej miere aj služby.

Tento krok môže síce priniesť dodatočné dane od zamestnancov, ale bude motivovať časť ľudí na tvrdšiu daňovú optimalizáciu a vysoko pravdepodobne zredukuje nákup služieb, čím podľa analytika utrpia sektory ako napríklad gastro. Ďalším následkom bude rušenie pracovných pozícií či presun celých firiem do zahraničia, keďže sa k vysokému odvodovému zaťaženiu práce pridá aj vysoké daňové zaťaženie.

Daňový bonus na deti, ktorí poberajú rodičia, už v súčasnosti vplýva na výšku zaplatených daní. Preto je tu ďalšia rovina, ktorá súvisí s avizovanými zmenami v rámci dôchodkov. Najnovšie sa má totiž k rodičovskému dôchodku dopracovať len penzista, ktorému dieťa poskytne dve percentá z dane z príjmu. „Návrh prepojiť dve percentá z dane s rodičovským bonusom považujem za veľmi nešťastný spontánny nápad, ktorý by minister práce zrejme rád zobral späť, keďže má potenciál proti sebe poštvať deti a ich rodičov a nahnevať značnú časť populácie," myslí si Búlik.

V každom prípade podľa neho dôchodcovia budúci rok nič nestratia, keďže vláda chce každému vyplatiť 13. dôchodok na úrovni priemerného dôchodku v tomto roku, čo je viac ako rodičovský dôchodok a pôvodne zvažovaný model 13. dôchodku dokopy. „Výdavky v stovkách miliónov eur navyše sú však zásadný problém, keďže len zhoršia už beztak veľmi zlú udržateľnosť štátneho rozpočtu. Pritom snaha nahradiť celý objem rodičovského dôchodku z asignácie dane je nereálna a keďže ide o dávku garantovanú ústavou, bude ju vláda musieť v nejakej podobe zachovať pri živote [Ficov kabinet totiž nemá v parlamente ústavnú väčšinu 90 hlasov, pozn. red.]," dodáva.

Odkiaľ na to budeme mať, zostáva nezodpovedanou otázkou. A medzitým vláda zdvojnásobuje takzvaný príspevok zo 150 na 300 eur, ktorým ide prilepšiť dôchodcom už v decembri. V utorok sa pre tvnoviny.sk k téme vyjadril aj Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

„Žiadne zdroje sa nenašli. Nájde sa len priestor na väčšie zadlženie občanov Slovenska. Tie ďalšie generácie a aj my to budeme musieť zaplatiť na daniach," vysvetľuje. A výdavky len na tento vianočný darček sa šplhajú na 440 miliónov eur.

Kde na to štát vezme

Mnohému podľa Búlika napovedá pokyn ministrovi financií zvýšiť príjmy o celkovo 2 až 2,5 miliardy eur namiesto pôvodných približne 700 miliónov eur, čo zodpovedá vládnemu zámeru šetriť ročne sumu na úrovni 0,5 percenta HDP. „Vláda sa bude snažiť získať peniaze navyše z bankového odvodu, osobitného zdanenia niektorých firiem a sektorov či zo zvýšenia daní z príjmov, aby zaplatila veľkorysé sociálne dávky ako plný 13. dôchodok a udržanie cien energií na nízkych úrovniach," dopĺňa.

Existuje veľká pochybnosť, či dokáže kabinet získať toľko zdrojov navyše pre financovanie nezodpovedného zvýšenia sociálnych dávok v aktuálnej situácii rekordného deficitu. Zároveň je podľa analytika Ďuranu zrejmé, že vláda nebude chcieť škrtať sociálne dávky a benefity, čiže zachová aj štedrý daňový bonus. „V praxi však nie je možné zvyšovať výdavky a nezhoršovať deficit verejných financií bez toho, aby sa niekomu alebo niekde ubralo," uzatvára Búlik.

Celkovo to vyzerá na zásadné zvýšenie výdavkov bez dostatočného zvýšenia príjmov, a teda je pravdepodobné ďalšie prehĺbenie zadlžovania namiesto spustenia šetrenia. No a na posledné „hospodárenie" Ficovej vlády pred rokom 2020 sa pozrel aj Mihál. Koncom septembra priniesol konkrétne dáta týkajúce sa daňového bonusu pre deti a prídavkov od roka 2013, teda vývoj za osem rokov vlády Smeru.